Finále Expedice Mars 2013

Naša cesta ku hviezdam sa začala v apríli tohto roku, kedy odštartoval nový ročník medzinárodnej súťaže o astronautike, Expedice Mars 2013. Súťaží sa o približne desať dňový astronautický výcvik a simulovaný let do vesmíru v belgickom meste Transinne v Euro Space Center. Najprv na internete prebiehala registrácia záujemcov o túto súťaž vo veku 12 – 17 rokov z Českej alebo Slovenskej republiky. Prihlásilo sa okolo 300 žiakov základných a stredných škôl. Na začiatku sme si mohli vybrať v odbornosť, v ktorej sme chceli súťažiť. Na výber sme mali : letec (dokumentarista), architekt (geológ), palubný lekár, inžinier, astronóm (navigátor).

Na výber sme mali:

letec (dokumentarista),
architekt (geológ),
palubný lekár,
inžinier,
astronóm (navigátor).

Po registrácii na stránke www.expedicemars.eu na nás čakalo internetové kolo rozdelené na 3 kolá, pričom v každom kole bolo po 15 otázok z oblasti astronómie, astronautiky, informatiky a medicíny. Po internetovom kole z každej odbornosti boli vybraní tí, ktorí mali za úlohu vytvoriť projekt alebo prezentácie na dané témy, ktoré nám boli zaslané našimi veliteľmi odborností. Mali sme na vypracovanie nejaký časový úsek. Ja som si vybrala odbornosť astronóm a za úlohy v projektovom kole som mala napr. vypracovať prezentáciu o kométach PanSTARRS a ISON alebo pozorovať pohyb slnečných škvŕn na fotosfére Slnka a pod. Po zaslaní projektov našim veliteľom nás čakal dlhý mesiac, počas ktorého velitelia opravovali naše projekty a rozhodovali sa, kto postúpi do semifinále, ktoré sa konalo v Terchovej v dňoch 13. – 15. septembra. Do semifinále mohli postúpiť len 25 ľudia. Semifinále bolo plné tvrdej práce o postup do finále, kde nás čakal pobyt a astronautický výcvik v Euro Space Centre v Belgicku. Počas týchto troch dní sme sa naučili pracovať v tímoch a v nedeľu sme sa dozvedeli, ktorí z nás „poletia“ do vesmíru. Bola to chvíľa plná napätia a netrpezlivosti. Napokon z 25 semifinalistov sa nám dvanástim podarilo prebojovať do finále.

Do finále sa dostali :

  1. Martin Rameš (České Budějovice),
  2. Matěj Rzehulka (Kravaře-Kouty),
  3. Jakub Sochor (Blovice),
  4. Tereza Matoušová (Vysoký Chlumec),
  5. Klaudia Kvaková (Valaská),
  6. Roman Holub (Louny),
  7. Andrej Kancko (Lučenec),
  8. Alžbeta Pudíková (Poprad),
  9. Juraj Halabrin (Komárno),
  10. Radka Hatalová (Spišská Nová Ves),
  11. Martin Paul (Louny),
  12. Tereza Šiprová (Kuřim).

Na 7 Čechov a 5 Slovákov vrátane mňa čakal astronautický výcvik. Potom nás čakal takmer mesiac a pol čakania na simulovaný let do vesmíru v Belgicku. Nevedeli sme sa dočkať, kedy tento deň príde. Keď sa nám už sen začal plniť, tak tých 10 dní veľmi rýchlo ubehlo. Všetci sme sa mali najprv stretnúť 22. 11. v Prahe, ale termín nám posunuli o deň neskôr, t. j. na 23. 11., miesto ostalo rovnaké, v Národnej technickej knižnici v Prahe. Tu prebehlo slávnostné zahájenie Expedice Mars 2013 o 10.00 h. Na zahájení nemohol chýbať pán a pani Němečkoví, ktorí spoločne stoja za úspešným komiksom Štvorlístok. Hlavní predstavitelia komiksu Bobík, Pinďa, Myšpulín a Fifinka leteli s nami na palubách raketoplánov do vesmíru. Takisto Slávek Hrzal, ktorý je viceadmirálom Expedice Mars spolu s minuloročnými súťažiacimi zavítali k nám na zahájenie 10. ročníku súťaže. V priestoroch knižnice bola výstava „Na hranici vesmíru,“ ktorú sme si všetci obzreli. Potom sme naše kufre naložili do auta a čakala nás zaujímavá úloha na spoznávanie Prahy, na ktorú sme boli rozdelení do tímov. Táto úloha nás zaviedla do metra, na Pražský hrad, k hradnej stráži, pod Orloj alebo na cintorín na Vyšehrade. Potom sme sa mali dostaviť na observatórium na Ondřejove. Na hlavnom nádraží sme sa všetci spolu stretli, odkiaľ sme išli vlakom a potom autobusom do Ondřejova. V autobuse sme dostali ďalšiu úlohu. Ktoré prvé dva tímy budú na observatóriu ako prvé, budú v hlavnej posádke. Problém bol v tom, že bola tma a cestu k observatóriu sme nepoznali. Behali sme, sem-tam sme zablúdili, ale nakoniec sme všetci prišli k observatóriu.

Mali sme prehliadku Astronomického Ústavu, potom sme išli na večeru, ktorou bola pizza. Po večeri sme nechceli pizzu ani vidieť. Keď sme dorazili na observatórium, hrali sme rôzne hry, počas ktorých sme sa zabavili a nakoniec sme išli spať. Ráno po prebudení sme mali raňajky vo forme koláčov a po nich sme s astronómom prešli celým observatóriom. Po obede sme znovu zamierili na menšiu prednášku do Oddelenia medziplanetárnej hmoty, po ktorej sme netušili, že nám kapitán Vobořil pripraví zaujímavé prežitie v prírode. Dostali sme mapky s vyznačenými miestami, kde môžeme a nemôžeme chodiť. Mali sme sa dostaviť na vyznačené miesto, kde sme prišli trošku neskôr ako sme mali. Čakali nás tam rôzne veci ako gril alebo lano a ostatné veci. Najdôležitejšie z nich boli indície. Tí, čo mali na starosti jedlo museli vyriešiť úlohu v Morzeovke, potom sa vybrali to jedlo hľadať. Trošku im to trvalo, my sme zatiaľ vytvorili príbytok. Prežitie v prírode sme zvládli a trošku unavení sme sa počas stmievania vrátili na observatórium, kde nasledovali prednášky účastníkov Expedice Mars z minulých rokov a po nich nastala dlho očakávaná chvíľa. Dostali sme modré kombinézy, zbalili sme sa a vydali sme sa na cestu dole ku autobusu. Autobus nás mal dopraviť do Euro Space Centra. O 20.00 h. sa naša cesta za snom práve začala. Po pár hodinách autobusom sme zastavili v Rozvadově, neskôr v Hamburgu a nakoniec blízko Bruselu.

Ráno sme prišli do Bruselu. Nevyspatí sme sledovali cez okná život v hlavnom meste Európy. Tu nás v Európskom Parlamente čakal 1. československý kozmonaut Vladimír Remek. Po jeho zaujímavej prednáške nasledovalo fotenie s p. Remekom a obed v Európskom Parlamente. Potom, ako sme nazreli do sveta politiky, nás volal samotný Brusel. Videli sme Kráľovský palác, Manneken Pis (čúrajúci chlapček), radnicu a námestie Grand-Place, kde sme dostali rozchod a rozbehli sa do obchodov s pravou belgickou čokoládou. Brusel sme si veľmi neužili, ale po prehliadke mesta nás čakala cesta do mesta Transinne, kde sa nachádza Euro Space Center. Všetci sme s úžasom hľadeli na ten obrovský kolos, ktorým je Euro Space Center, keď sme k nemu prichádzali. Ubytovali sme sa, oboznámili sme sa s pravidlami, na večeru sme mali špagety a po večeri sme mali kultúrny program. Na druhý deň nás už čakal náš inštruktor Joseph. S ním sme sa najprv vydali postaviť si vlastnú raketu. Vyzeralo to jednoducho, ale také jednoduché to až nebolo. Všetko muselo byť prepracované a premyslené do posledného detailu. Samozrejme, rakety sme v prvý deň nestihli dostavať. V Euro Space Center sa nachádza dokonca aj planetárium, kde sme sa všetci kochali umelou nočnou oblohou a odpovedali na otázky, ktoré nám kládol Joseph. Nasledoval obed a po ňom súčasti tréningu, ktoré by po obede nechcel zažiť nikto. Dve rôzne otáčajúce sa stoličky – rotation chair a multi-axis chair. Na rotation chair sme sa točili 45 sekúnd, potom nás Joseph zastavil a všetci sme sledovali oči alebo výraz točiaceho sa. To, ako sa budete cítiť po točení na rotation chair záviselo od toho, v akej polohe budete mať hlavu. Najprv sme mali všetci hlavy v miernom úklone vzad, po zastavení nám oči behali do strán. A potom, kto chcel ísť znovu, mohol si vybrať, v akej polohe chce mať hlavu. Ja som si predklonila hlavu. Keď ma Joseph zastavil, myslela som si, že som zažila voľný pád.

Po každom točení sme vyplňovali bludisko, ktoré sme riešili tak, že sme sa pozerali do zrkadla. Druhým trenažérom našej výdrže bolo multi-axis chair. Mysleli sme si, že tento trenažér bude zo všetkých najhorší, ale nebol. Multi-axis chair sa otáča do viac strán naraz, čo sme pokladali za srandu. Počas točenia sme museli nakresliť rovné čiary podľa predlohy. Nebolo to ľahké, nevideli sme skoro nič. Všetci sme si nakoniec multi-axis chair obľúbili a zhodli sme sa na tom, že je oveľa príjemnejšia ako rotation chair. Počas výcviku sme mali rôzne prednášky ako aj o živote vo vesmíre a briefingy. Na ďalší deň sme mali Moon walk. Vyskúšali sme si, ako astronauti z programu Apollo skôr skákali ako kráčali po Mesiaci. Bolo to super, ťažšie to sme mali tí, čo sme boli ľahší, pretože niekedy sme stále poskakovali len na jednom mieste. Bola to simulácia „kráčania“ po Mesiaci, kde sme vážili len šestinu zo svojej pozemskej váhy. Počas Moon walku sme zdvíhali kamene, ale na to, aby sme ho zdvihli, museli sa poskočiť dozadu a potom vpred. Po „pobyte“ na Mesiaci sme sa presunuli pod umelú oblohu planetária. V Euro Space Center sme ďalej mali na programe prehliadku ESC a obed. Na obede sme boli všetci nervózni, lebo po ňom malo byť vyhlásenie tých, ktorí „poletia“ do vesmíru. Tam mohli poletieť len štyria.

Ešte v Prahe nás rozdelili na dve posádky, čiže z každej posádky mohli letieť dvaja. Flight directorkou hlavnej posádky bola Klaudia Kvaková (SR), pilotom simulátora Andrej Kancko (SR) a veliteľom simulátor sa stal Matěj Rzehulka (ČR). Na palubu si zo Štvorlístka zobrali Myšpulína a Pinďu. Flight directorom druhej posádka sa stal Jakub Sochor (ČR), pilotkou raketoplánu Amicitia sa stala Tereza Šiprová (ČR) a veliteľkou raketoplánu Amicitia som sa stala ja, Alžbeta Pudíková (SR). My sme si vybrali na palubu Bobíka a Fifinku. Potom bol briefing, kde sa rozdelili úlohy aj pre ostatných členov posádky v riadiacom stredisku na „Zemi.“ Nasledoval 30 minútový skúšobný let, počas ktorého sme prežili všetci. Po lete nasledovala práca na Canada arm a opravovali sme družice v stave beztiaže, kde sme sa zahrali aj na Supermanov. Večera bola chutnejšia a zábavnejšia, pretože oprotisediaci sme sa museli kŕmiť navzájom. Po večeri bol program plný zábavy a hier. Po rannom budíčku sme išli dokončiť svoje rakety, ale potrebovali sme iného inštruktora, Pierra. Po obede sme mali k dispozícii Canada arm a dve stoličky „5 stupňov slobody“ a museli sme postaviť pyramídu. My sme to zvládli za 10 minút, iní to stavali aj pol hodiny. Stavali sme satelity v Clean room, kde sme museli byť oblečení dobiela, teda biely plášť, návleky a čiapky na hlavy. Zobrali sme aj Bobíka a Fifinku sa pozrieť na našu stavbu satelitu. Aby sme zistili, či sme všetko pozapájali správne, satelit sa nám mal rozsvieť a aj sa rozsvietil. Potom nastala pre nás dôležitá chvíľa, kedy sme sa museli rozlúčiť so svetom a vliezli sme do našich raketoplánov. Počas štartu a pristávacieho manévru sme museli mať rukavice na rukách, čiže o to sa nám ťažko stláčali všetky páčky.

Obávali sme sa, či vôbec poletíme, pretože náš človek v riadiacom stredisku Weather and tracking nám nechcel povoliť let kvôli zlému počasiu. Keď sme počuli odpočítavanie,10, 9,8,7,6,....2,1,0, bolo to našich 10 najdlhších sekúnd v živote. Potom sme šťastne vzlietli a dostali sme sa na orbitu Zeme, kde sme mali chvíľu voľna a navzájom sme sa smiali našim hláškam. Potom s pilotkou sme sa snažili nahodiť počítače, čo si všimli v riadiacom stredisku a náš inštruktor nám ich potom všetky vyhodil. Mysleli sme si, že sa zapne Master Alarm, ale nič také sa nestalo. Po čase nám inštruktor vypol kyslík, vodík a freóny, čo sme s pilotkou rýchlo našli a akože červenú kontrolku sme potom vypli. Počas pristávacieho manévru na Zemi v riadiacom stredisku skoro dostali infarkt, keďže počítače sa každému zasekávali a nevideli sme, či už máme spúšťať podvozok. Nakoniec sme všetci aj s druhou posádkou šťastne pristáli na Zemi. Po lete nás prišli do raketoplánu privítať z riadiaceho strediska. Neskôr sme mali možnosť vyskúšať si skafandre. Obliecť si skafander nebolo vôbec jednoduché. Nastal náš posledný večer v Euro Space Centre, ktorý sme si naplno užili do pol piatej rána. Potom nikomu sa nechcelo o 7:20 h. vstávať.

Nakoniec sme išli spoločne na raňajky, po nich sme išli robiť najnáročnejšiu úlohu, počítanie príkladov na kalkulačke počas točenia na multi-axis chair, čo sa podarilo nie každému. Multi-axis sme si vyskúšali párkrát, boli sme v 4D „kine“ a potom nám Joseph ukazoval pár pokusov v nákladnom priestore nášho raketoplánu Amicitia. Po pokusoch sme sa museli rozlúčiť s Josephom, ktorý si zaslúžil obrovský potlesk, lepšie inštruktora sme nemohli dostať. Po rozlúčení sme sa s inštruktorom Robertom vybrali na štartovaciu rampu odpáliť naše rakety. Štarty prebehli skvelo, ale nie každý si našiel svoje raketu. Na záver nášho pobytu v ESC sme dostali vesmírny kvíz, po ktorom sme dostali diplomy. Rozlúčili sme sa so svojimi raketoplány a aj s ESC. Nastúpili sme do autobusu a zamierili sme to rovno do supermarketu. Navštívili sme Luxemburg, kde sa zopár účastníkov stratilo, ale potom sme ich našli a mohli sme pokračovať putovaním nočným Luxemburgom, kde nás čakali vianočné trhy. Potom prišiel po nás autobus, ktorý nás odviezol až do Prahy na Štefánikovu hvezdáreň, kde prebehlo ukončenie 10. ročníka Expedice Mars 2013.

Pre nás všetkých to bolo 10 nezabudnuteľných dní v živote. Ďakujeme všetkým organizátorom a hlavne Zore Venerovej, Jakubovi Slámovi, Davidovi Novotnému a Kryštofovi Hesovi za skvelé dni v Belgicku a zorganizovanie finále v ESC.

Autor článku : Alžbeta Pudíková 
Fotografie : Alžbeta Pudíková