S Ladislavom Hricom o astronomickej olympiáde

Viacerí z vás už určite počuli o astronomickej olympiáde na Slovensku, príp. ju už aj riešili. Pre mnohých je to však len ďalšia olympiáda, o ktorej sa možno doteraz dopočuli len okrajovo. Vedeli ste však, že v tejto olympiáde dosahujeme celosvetovo vynikajúce výsledky? O jej vzniku, fungovaní, financovaní, riešení a iných zaujímavých otázkach sa s predsedom Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV, RNDr. Ladislavom Hricom, CSc. porozprával Peter Kráčalík.

RNDr. Ladislav Hric, CSc. pracuje v stelárnom oddelení Astronomického ústavu SAV. Je predsedom Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV, kde tiež predsedá stelárnej sekcii.

Rozhovor vedie predseda Astronomického klubu Bratislava, Bc. Peter Kráčalík (PK).

PK: Na úvod prosím priblížte našim čitateľom čo vy zastrešujete v rámci astronomickej olympiády?

LH: Tento rozhovor je aj z dôvodu, že boli voľby v Slovenskej astronomickej spoločnosti. Vymenili sme orgány a ja som bol zvolený za predsedu zúčastnenými zložkami. Slovenská astronomická spoločnosť pri SAV vlastne zastrešuje celú astronómiu na Slovensku, nielen astronomický ústav a astronomické observatóriá, ale aj školy, univerzity, kabinety a tiež aj planetáriá. Z každého takého väčšieho subjektu sme mali na zjazde zúčastnených zástupcov a voľby zvolili nových funkcionárov. 
Samozrejme sme v rámci zjazdu hovorili aj o astronomickej olympiáde a jednomyseľne bola  vyslovená myšlienka, že olympiádu by sme mali ďalej podporovať aj v rámci spoločnosti, snažiť sa hľadať viaczdrojové financovanie, aby ten záujem mladých žiakov a študentov bol podporený. Aby sme zorganizovali pre nich aj celoslovenské finále a v rámci možností aby sme tých najlepších poslali aj na medzinárodnú olympiádu.

PK: Ktorý ročník olympiády v tomto školskom roku prebieha? Ako vznikla  myšlienka astronomickej olympiády?

LH: Tento ročník medzinárodnej olympiády je už šiesty a presne sa zhoduje aj s našim ročníkom. V roku 2006, keď sme si podali projekt na astronomickú olympiádu, sa zišlo 5 krajín: Thajsko, Indonézia, Irán, Čína a Poľsko a tie sa dohodli, že založia myšlienku Medzinárodnej  olympiády z astronómie a astrofyziky a túto myšlienku aj doviedli do realizácie. Tak sa začal prvý ročník astronomickej olympiády v roku 2007 v Thajsku. Potom to pokračovalo. Olympiáda bola v Indonézii, potom v Iráne, v Číne, vlani v Poľsku. V tomto roku bude jej 6. ročník v Rio de Janeiro v Brazílii.

PK: Aké sú úspechy našich riešiteľov, študentov?

LH: To je práve to najzaujímavejšie, tie úspechy boli veľmi dobré. Hneď na prvej medzinárodnej olympiáde získal náš študent Róbert Barsa zlatú medailu, čo nám ostatné štáty aj tak trochu závideli a čudovali sa, že taká malá krajina ako Slovensko, malo študenta medzi najlepšími. Toto nás aj zaväzovalo, aby sme ďalej pokračovali na tomto medzinárodnom poli.

Snažili sme sa pripraviť vždy študentov pred každou medzinárodnou olympiádou. Robili sme prednášky a prípravný seminár, kde sme riešili tie ťažšie úlohy a hádali sme, aké príklady a z akej oblasti by mohli byť. Študenti sa pýtali na niektoré veci z astrofyziky a informácie zo seminárov im vo vedomostiach pomáhali.

Môžem konštatovať, že počas týchto piatich rokov sme získali 11 medailí. Získali sme všetky druhy medailí, tri zlaté, striebornú a niekoľko bronzových a väčšinou naši študenti boli úspešní riešitelia. Myslím si, že aj toto je moment, ktorý nás zaväzuje, aby sme pokračovali s touto myšlienkou aj ďalej.

PK: Toto je veľmi dobrá motivácia aj pre tých, ktorý sa ešte nezapojili. Chcem sa preto spýtať, ako sa môžu zapojiť?

LH: Je to veľmi jednoduché. Na stránke Slovenskej astronomickej spoločnosti každý rok už v decembri alebo najneskôr začiatkom januára vyhlásime ďalší ročník AO, sú tam uverejnené príklady, ktoré treba vyriešiť v prvom, korešpondenčnom, kole. Olympiáda prebieha v dvoch kategóriách, pre základné školy a stredné školy. Každý študent si vyberie tie svoje príklady a keď ich vyrieši, pošle ich k nám na astronomickú olympiádu alebo priamo mne mailom, príp. poštou. My z týchto prác vyberieme úspešných riešiteľov, ktorí vyriešili aspoň 50% úloh a títo úspešní riešitelia postupujú do ďalšieho kola.

PK: Na medzinárodnej olympiáde je to tiež rozdelené na kategórie, alebo aspoň podľa veku?

LH: Nie, medzinárodná olympiáda nemá kategórie. Tá je určená stredoškolským študentom do veku 20 rokov. To je jediné obmedzenie, aby nesúťažili starší študenti ,ktorí už samozrejme môžu študovať na vysokých školách a univerzitách. Takže potom aj výber na medzinárodnú olympiádu robíme len z kategórie stredoškolských študentov a najlepší stredoškoláci postupujú na IOAA.

PK: Ako je na tom astronomická olympiáda v porovnaní s ostatnými olympiádami na školách? Je tiež považovaná za olympiádu podporovanú ministerstvom školstva?

LH: V tomto smere je to trochu zložitejšie. My sme si v roku 2006 podali projekt na Agentúru pre podporu výskumu a vývoja. Ten projekt bol úspešný a dostali sme značnú finančnú podporu, ale na obdobie štyroch rokov. Takže počas týchto štyroch rokov Slovenská astronomická spoločnosť s podporou agentúry APVV bez problémov organizovala vždy tie prvé kolá, ktoré sú korešpondenčné, zorganizovali sme aj druhé kolá podľa regiónov v západoslovenskom, stredoslovenskom a východoslovenskom kraji. Ďalej študenti postupovali do celoslovenského finále, ktoré bývalo tu vo Vysokých Tatrách a tí najlepší z celoslovenského finále išli na medzinárodnú olympiádu, podľa toho, koľkých sme vybrali. Teda tí, ktorí boli výrazne lepší na tej ktorej finálovej olympiáde. Po štyroch rokoch projekt skončil a my už žiaľ nemáme dostatok peňazí na takúto organizáciu, robíme to len z prostriedkov SAS.

Naša olympiáda nie je začlenená pod ministerstvo školstva ako predmetová olympiáda, keďže žiaľ astronómia nie je predmet na školách, ako napríklad biológia, chémia, fyzika, či matematika. Tie majú svoje predmetové olympiády. Dnes je už olympiáda aj z iných predmetov, ale astronómia žiaľ nie je na školách predmet. Takže zatiaľ sme sa o takéto začlenenie ani nepokúsili,  lebo by to asi nemalo veľký úspech.  Na druhej strane, astronomickú olympiádu uznávajú na celom svete a študenti, ktorí dosiahli výrazné úspechy na finálovej alebo celosvetovej olympiáde, sú bez problémov prijímaní bez prijímacích pohovorov na najlepšie vysoké školy vo svete. Tak napríklad, jeden náš študent študuje v Londýne, kde ho bez problémov prijali, lebo ukázal, že má striebornú medailu z medzinárodnej olympiády. Ďalší študenti študujú v Brne na Masarykovej univerzite, kde ich až  volali na štúdium a kde ich tiež zobrali bez prijímacích pohovorov len preto, lebo mali medaile a diplomy z medzinárodných olympiád. Takže študentom sa určite oplatí zapájať sa do týchto aktivít, ak chcú potom ďalej pokračovať v štúdiu fyziky, matematiky, výpočtovej techniky alebo samozrejme astronómie. Ak chcú pokračovať v kariére na takýchto typoch škôl, tak si myslím, že sa im bez problémov oplatí riešiť túto olympiádu. Ak na nej budú úspešní, budú mať ľahšiu cestu k štúdiu na takejto vysokej škole.

PK: Tak len dúfam, že keď sa táto olympiáda uznáva celosvetovo, že ju začnú uznávať aj na Slovensku a že nejaké prostriedky aj prídu zo štátneho rozpočtu. A posledná otázka: čo by ste odkázal tým študentom, ktorí váhajú, či príklady nie sú pre nich veľmi ťažké, ktorí sa boja do olympiády zapojiť?

LH: Áno, na jednej strane je to pravda, už na tom finálovom kole sú tie príklady trochu ťažšie, keďže potrebujeme potom byť úspešní aj na medzinárodnej olympiáde. Musíme vybrať spomedzi tých lepších študentov, aby sme tam potom ukázali, že Slovensko na to má.

Na druhej strane nie je hanba ani prísť a nebyť medzi prvými, vyskúšať si to. Vyskúšať si, kde asi moje vedomosti siahajú, získať tam priateľov, kontakty, zoznámiť sa aj s prostredím Vysokých Tatier, s astronomickým ústavom, lebo tento rok bude finále opäť tu vo Vysokých Tatrách, takže si myslím, že toto by nemalo nikoho odrádzať. Lebo aj taká základná myšlienka olympijských hier hovorí, že nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa.

PK: Ďakujem za rozhovor.

LH: Ďakujem.