S Mariánom Vidovencom, riaditeľom Slovenskej ústrednej hvezdárne v Hurbanove

, Autor:
Mgr. Marián Vidovenec je od 1.1.2014 generálnym riaditeľom Slovenskej ústrednej hvezdárne v Hurbanove, zároveň aktívne pôsobí v miestnej organizácii Slovenského zväzu astronómov, je členom pléna Hlavného výboru Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV a členom Výkonného výboru Astronomickej olympiády. Je tiež dlhoročným koordinátorom súťaží ako napr. Čo vieš o hviezdach?, Vesmír očami detí a pod.

S Mgr. Mariánom Vidovencom sa o jeho práci v pozícii riaditeľa Slovenskej ústrednej hvezdárne v Hurbanove porozprával Peter Kráčalík.

Slovenská ústredná hvezdáreň patrí medzi najstaršie fyzikálne, ale predovšetkým astrofyzikálne observatóriá v strednej Európe. A práve ty si sa pred rokom stal jej riaditeľom. V minulosti si pôsobil ako vedúci popularizačno-vzdelávacieho oddelenia, no vedenie celej inštitúcie je určite podstatne náročnejšie. V čom je to iné?

Zmena postavenia bola značná. Kým v postavení vedúceho oddelenia som mal na starosti výhradne popularizáciu astronómie a pracoval som s úzkym okruhom ľudí, v prípade riadenia celej inštitúcie je to celý záber jej činnosti a pravdaže aj vedenie celého tímu pracovníkov hvezdárne.

Zachránil si hvezdáreň vlastne pred jej zánikom. Vieš, čo bolo nakoniec to, čo Ministerstvo kultúry presvedčilo, že by nebolo vhodné zlúčiť túto inštitúciu s kultúrnym centrom?

Nepoužíval by som až také silné slová. Osobne si myslím, že zánik hvezdárne nikdy nehrozil. Riešenie, ktoré navrhovalo Ministerstvo kultúry malo priniesť zánik právnej subjektivity hvezdárne, nie jej zánik. Nakoniec však prišlo k rozhodnutiu, že právna subjektivita hvezdárne nebude zrušená. Tie kroky, ktoré to podmieňovali, prirodzene museli byť naplnené. V prvom rade išlo o prekonanie určitej stagnácie a zvýšenie aktivity smerom k verejnosti. Taktiež sa očakávalo zhospodárnenie niektorých aktivít vo hvezdárni. Bola mi ponúknutá funkcia generálneho riaditeľa s tým, že do pol roka by som mal preukázať určité výsledky v napĺňaní týchto podmienok.

Ako si už spomínal, bolo potrebné prekonať určitú stagnáciu hvezdárne voči verejnosti. Hvezdáreň okrem svojej vlastnej vedeckej činnosti totiž funguje ako Národné osvetové centrum v oblasti astronómie. O čo vlastne ide?

Jedná sa v prvom rade o koordináciu činnosti verejne prístupných hvezdární na Slovensku. Už ako vedúci popularizačno-vzdelávacieho oddelenia som sa snažil udržiavať kontakt s verejnosťou prostredníctvom celoslovenských podujatí, ako sú napríklad súťaže a tábory. Oddelenie však bolo personálne podhodnotené a dlhodobo tento stav udržateľný nebol. Taktiež bolo potrebné dať do pohybu vedecko-výskumnú činnosť rekonštrukciou prístrojového vybavenia tak, aby sme mohli jej výsledky prezentovať navonok nielen pre úzku skupinu odborníkov, ale zrozumiteľne aj širokej verejnosti.

Rozhodli sme sa sprístupniť historickú budovu hvezdárne verejnosti. Počas tohto procesu sme museli plne sfunkčniť ďalekohľad vo veľkej kupole. Momentálne je jeho ovládanie plne funkčné a  pracujeme na vylepšení jeho optiky.

Takisto sme museli pristúpiť k dokončeniu a plnému sfunkčneniu slnečného rádiového spektrometra e-Callisto, aby bol schopný pozorovať počas celého dňa.

Popri už dlhodobo existujúcom pravidelnom pozorovaní Slnka (slnečné škvrny, protuberancie, slnečné spektrum) sme spustili pravidelné pozorovanie rádiových meteorov, ktorého výsledky priebežne uverejňujeme na našej stránke. Začali sme rekonštrukciu historického spektrohelioskopu, kde plánujeme obnoviť pravidelné pozorovania chromosférických erupcií. Pokovili sme tiež dve 60 cm zrkadlá celostatu nášho hlavného prístroja na pozorovanie Slnka. No a v neposlednom rade sme koncom minulého roka uskutočnili inštaláciu digitálneho planetária, ktoré by malo byť v ostrej prevádzke od marca.

Pokračujeme v organizovaní astronomických seminárov (slnečný seminár, semináre s vybranou astronomickou tematikou) a v tomto roku spoluorganizujeme medzinárodný slnečný seminár v spolupráci s Geofyzikálnym a astronomickým observatóriom v Coimbre (Portugalsko).

Fíha, no spravili ste naozaj veľký kus práce, čo dúfam, ocení verejnosť v jej hojnej návšteve. Je výborné, že na webovej stránke nájdu potrebné informácie odborníci, no aj laická verejnosť.

Medzi laickými astronómami je veľmi populárna astronomická ročenka. Viem, že pred nejakou dobou vládli obavy, že niektoré funkcie SÚH už nebude vykonávať, napríklad práve vydávanie ročenky. Ako je to v súčasnosti? Nemusíme sa báť, že by sa ročenka prestala vydávať?

V oblasti edičnej činnosti sa snažíme skôr rozširovať edičné tituly, Astronomickú ročenku nevynímajúc. V tejto oblasti pristupujeme k zreálneniu nákladov tak, aby sme nevyrábali na uskladnenie, ale aby sa vydané tituly realizovali na trhu.

Neuvažujete s on-line verziou ročenky, napríklad na báze predplatného?

Zatiaľ takéto úvahy neboli, ale ak by sa ukázalo, že by o túto formu bol záujem, diskusii sa nebránime.

Okrem vedenia hvezdárne pripravujete aj pomaturitné štúdium astronómie (PŠA), v tomto roku sa otvára dokonca už jeho 23. cyklus. Ako sa vyvíja záujem o toto štúdium v posledných rokoch?

Pomaturitné štúdium sa nám podarilo zachrániť. Ministerstvo školstva začiatkom roka 2014 urobilo obrovské škrty v podpore pomaturitných štúdií, pričom práve to naše ostalo zachované. To, či bude oň dostatočný záujem, uvidíme v máji, zatiaľ sa potenciálni záujemcovia informujú. Určite ešte rozbehneme kampaň, ktorá by nám zabezpečila dostatok študentov na otvorenie ďalšieho cyklu.

Je výborné, že práve v oblasti astronómie zostalo PŠA zachované. Radi informácie o ňom zverejníme aj na našom portáli. Komu predovšetkým by si odporučil toto štúdium? Ako sa dá uplatniť s vedomosťami získanými na PŠA?

Štúdium je vhodné pre každého, kto má záujem o astronómiu, musí mať však absolvovanú všeobecnú maturitnú skúšku. S uplatnením je to tak, že absolventi sa môžu uplatniť ako odborní pracovníci hvezdární, momentálne sú napríklad traja riaditelia hvezdární absolventmi PŠA. Asi nenájdeme verejnú hvezdáreň, kde by nepôsobil náš absolvent. Mnohí, ktorí pracujú v iných oblastiach majú svoje privátne pozorovateľne, kde tiež dosahujú pozoruhodné pozorovacie výsledky.

V minulosti si zastrešoval ako vedúci oddelenia okrem iných súťaží aj populárnu Čo vieš o hviezdach?. Stíhaš tieto organizačné veci riešiť aj teraz, alebo túto úlohu v súčasnosti prebral niekto iný?

Tieto aktivity sú mojou srdcovkou, ale prirodzene som ich musel delegovať na príslušné oddelenie. Časovo by som súťaž nemal šancu zorganizovať v tej úrovni, aká sa požaduje. Môžem ale sľúbiť, že sa budem všemožne snažiť byť účastný na jej priebehu a rád sa stretnem so súťažiacimi.

Vo svojich aktivitách sa SÚH dosť zameriava práve na mládež. Organizuje súťaže Vesmír očami detí, spomínanú Čo vieš o hviezdach?, Zraz mladých astronómov Slovenska a pod. Vidíš nejaké rozdiely medzi súčasnými záujemcami o astronómiu oproti tým, ktorí sú už dnes dospelí?

Toto dosť často rozoberáme. Ten posun je zjavný hlavne v tom, že kedysi boli súťažiaci viac zameraní na praktickú astronómiu. Dnes je viditeľný značný posun k teórii. To asi prináša so sebou doba, keď je možné dostať sa k dátam bez problémov, a tým pádom sa asi trochu stráca motivácia ísť priamo pozorovať a tráviť čas pri ďalekohľade. Osobne si ale myslím, že tento stav je len dočasný.

Stalo sa ti občas, že bývalí súťažiaci vám teraz prednášajú na PŠA, prípadne na ZMAS a pod.?

Spolupráci sme otvorení a prirodzene spolupracujeme s každým kto má o ňu záujem. Snáď by som osobitne vyzdvihol dvoch absolventov PŠA: Janu Plauchovú, ktorá momentálne vyučuje na PŠA kozmonautiku a Jozefa Kováča, ktorý je riaditeľom Hvezdárne v Leviciach a prednáša jeden z hlavných predmetov - astronomické prístroje a pozorovacie metódy. Čo sa týka iných podujatí, tak určite je potrebné spomenúť Roba Barsu, Romana Vaňúra a našlo by sa mnoho ďalších.

Ďakujem veľmi pekne za rozhovor. Verím, že nielen ja, ale aj čitatelia vesmir.sk získali veľa zaujímavých a nových informácii.