S Petrom Kosecom, študentom fyziky na Cambridge University v Anglicku

, Autor:
Peter Kosec, študent fyziky na univerzite v Cambridge. V roku 2009 získal na Medzinárodnej olympiáde z astronómie a astrofyziky (IOAA) čestné uznanie, v rokoch 2010 - 2012 získal postupne tri zlaté medaily. Zároveň šesťkrát vyhral národné kolo súťaže Čo vieš o hviezdach. Dvakrát sa zúčastnil medzinárodnej Fyzikálnej Olympiády, kde získal bronzovú a striebornú medailu. Okrem olympiád sa zúčastnil aj astronautických tréningov v Transinne (Belgicko) a Huntsville (USA). Štyrikrát bol ocenený Cenou Svätého Gorazda za reprezentáciu Slovenska v zahraničí.

S Petrom Kosecom sa o jeho štúdiu a súťažiach rozprával Peter Kráčalík.

V mladej astronomickej komunite nie je tvoje meno neznáme. Na Slovensku si bol v minulosti známy hlavne svojimi dlhotrvajúcimi prvenstvami na súťaži Čo vieš o hviedzach. Kto ťa dotiahol k astronómii?

O astronómiu a všeobecne vedu som sa sám zaujímal už od detstva, na základnej škole som chodil na astronomický krúžok do centra voľného času v Trenčíne. Na osemročnom gymnáziu som však začal chodiť na fyzikálny a astronomický krúžok pani profesorky Baxovej, ktorá na tejto škole učí fyziku. Pod jej vplyvom sa môj záujem o vedu stal serióznejší. Začal som sa zúčastňovať rôznych súťaží a pripravovať sa na ne, čo časom prinieslo výsledky.

Súťaž „Čo vieš o hviezdach", ktorá prebieha na Slovensku, si vyhral šesťkrát. Ty si však bol veľmi úspešný aj na astronomických olympiádach. Lákala ťa na olympiáde najmä možnosť ísť na medzinárodné kolo?

Ísť na medzinárodnú olympiádu bolo pre mňa samozrejme veľmi lákavé. Preto som sa zúčastňoval Astronomickej olympiády hneď od jej prvého ročníka v 2007, aj keď ešte v nižšej kategórii, z ktorej sa nepostupovalo na medzinárodné kolo. O dva roky neskôr som už ale vedel, ako táto súťaž funguje, a podarilo sa mi dostať sa na medzinárodnú astronomickú olympiádu do Iránu. Zúčastniť sa na takomto podujatí je úžasná skúsenosť - stretnete mnoho ľudí z ďalekých krajín, ktorí sa tiež zaujímajú o astronómiu, spoznáte novú krajinu (počas olympiády sa nielen súťaží, na programe sú aj exkurzie) a v neposlednom rade máte šancu dokázať, že vaše vedomosti a schopnosti obstoja aj v tvrdej medzinárodnej konkurencii študentov z vyše 30 štátov. V prípade úspechu sú navyše tieto výsledky veľmi dôležitým faktorom pri prijímacích konaniach na prestížne zahraničné univerzity.

V čom je súťaž „Čo vieš o hviezdach" iná ako astronomická olympiáda? Myslím skôr v type úloh než v tom, že z olympiády máš možnosť postúpiť do zahraničia.

Hlavná časť olympiády sa sústreďuje na riešenie astronomických a fyzikálnych problémov, čiže nestačí tu mať iba vedomosti z kníh. Človek tiež musí ovládať matematiku na dostatočnej úrovni. Potom je tu praktické kolo - nočné pozorovanie, ktoré sa síce dá čiastočne nacvičiť pomocou slepých mapiek na papieri, ale musíte mať aj skúsenosti s ovládaním teleskopov a podobne. Oproti tomuto sa súťaž Čo vieš o hviezdach viac sústreďuje na vedomosti. Napríklad má ústne kolo a historický test, ale samozrejme, jedna časť je opäť riešenie problémov (s menšou bodovou váhou ako na olympiáde). Celkovo si však myslím, že tieto dve súťaže sa navzájom dopĺňajú, a keď človek rieši obe naraz, nadobúda vedomosti zo všetkých smerov astronómie. To môže veľmi dobre využiť, ak ju chce v budúcnosti študovať na univerzite.

V rokoch 2009 až 2012 si bol postupne na IOAA v Iráne, Čine, Poľsku a v Brazílii. Kde sa ti najviac páčilo a prečo? Dá sa to vôbec určiť?

Je ťažké povedať, či bola jedna olympiáda lepšia ako druhá. Z každej z nich som si priniesol mnoho výnimočných zážitkov. Jednoznačne nikdy nezabudnem, keď na záverečnom ceremoniále na olympiáde v Číne vyhlasovali zlatých medailistov, a zrazu prečítali moje meno, čo som vôbec nečakal. Z Brazílie si zase spomínam na exkurzie v Rio de Janeiro, a z Poľska na mimoriadne ťažký ročník súťaže. Na každej olympiáde som spoznal veľa nových ľudí, vďaka ktorým toto podujatie bola skvelá skúsenosť bez ohľadu na výsledok v súťaži.

Okrem príjemného prostredia, programu a ľudí, bola olympiáda samozrejme hlavne o astronómii. Kde boli úlohy pre teba ťažšie? Nezaskočil ťa pohľad na južnú oblohu?

Ako som už spomenul, celkovo bola najťažšia olympiáda v Poľsku. To však samo o sebe nebolo zlé. Kto si s úlohami poradil najlepšie, zaslúžil si vyhrať. V Brazílii sme pozorovali južnú oblohu, čiže úplne iné súhvezdia, ako vidíme doma na Slovensku, ale keďže zo slepých mapiek som ich už ovládal, po chvíli som sa na oblohe dokázal orientovať. Bola to však veľmi zaujímavá skúsenosť, pozrieť sa hore a vidieť niečo úplne iné ako obyčajne: niektoré súhvezdia boli hore nohami a niektoré, na Slovensku vždy nad obzorom, tam nie je vidieť vôbec.

Počas príprav na rôzne súťaže si mal možnosti bližšie spoznať nielen slovenský, aj zahraničný výskum. Aká astronomická alebo astrofyzikálna téma ťazaujala najviac?

Najviac zo všetkého ma zaujala röntgenová astronómia, ktorá okrem iného skúma galaktické kopy - najväčšie gravitačne viazané objekty vo vesmíre. Ide o veľké skupiny galaxií, avšak priestor medzi nimi nie je vákuum. Nachádza sa v ňom medzigalaktický plyn, ktorý je veľmi riedky, ale zároveň extrémne horúci - má 10 až 100 miliónov stupňov . Celé tieto obrovské objekty môžu byť ovládané jednou supermasívnou čiernou dierou v centrálnej galaxii, ktorá je síce hmotná, ale pritom svojimi rozmermi zanedbateľná v porovnaní s veľkosťou kopy.

Po skončení štúdia na gymnáziu si sa rozhodol pokračovať v štúdiu na Trinity College na University of Cambridge. Bola táto univerzita tvoja jednoznačná voľba, alebo si zvažoval aj iné univerzity?

Na začiatku som zvažoval školy z celého sveta, čiže rozmýšľal som aj nad americkými a podobne. Potom som sa ale rozhodol, že aspoň na prvých pár rokov zostanem v Európe,  hlavne z praktických dôvodov. Potom bol už môj výber relatívne jednoduchý - ak som chcel študovať prírodné vedy na najlepšej možnej univerzite, musel som sa prihlásiť na Cambridge, kde sa mi napokon podarilo dostať sa. Rozhodnutie vôbec neľutujem a myslím si, že Cambridge je v mnohých oblastiach lepšia aj ako známe americké univerzity (Harvard, MIT).

Tvoje stredoškolské roky strávené na astronomických súťažiach nejakým spôsobom určite ovplyvnili aj tvoje neskoršie študijné zameranie. Viem, že študuješ fyziku, no máš nejakú oblasť, ktorá sa dotýka aj astronómie, alebo sa jedná o čistú teoretickú fyziku?

Moje pôsobenie na súťažiach a príprava na ne ma jednoznačne presvedčili, že fyzika alebo astronómia sú oblasti, ktoré chcem študovať na vysokej škole. Pôvodne som sa chcel venovať astronómii už od prvého ročníka, ale keďže Cambridge takýto program neponúka, vybral som si fyziku. Možnosť študovať astronómiu som dostal v treťom ročníku. Nakoniec som sa rozhodol zostať ešte jeden rok na fyzike, ktorá je všeobecnejšia, ale zároveň ponúka aj astrofyzikálne predmety, ako napríklad všeobecnú relativitu a astrofyzikálne tekutiny (Astrophysical Fluids). Od budúceho roku plánujem prestúpiť na magisterský program astrofyziky.

V čom je základný rozdiel medzi štúdiom na vysokej škole doma a v zahraničí? Keďže slovenské univerzity majú problém sa dostať do TOP 500 svetových univerzít, ten rozdiel asi bude značný.

Budem porovnávať priamo s Cambridge. Za prvé, namiesto seminárov máme supervízie - vyučovacie hodiny s jedným vyučujúcim a dvoma až troma študentmi. Zaručuje to oveľa osobnejší prístup a dáva príležitosť žiakom pýtať sa na čokoľvek, čomu v kurze nerozumejú, alebo čo ich zaujíma.

Za druhé, mladí ľudia tu študujú preto, lebo ich daný odbor mimoriadne zaujíma. Nevenujú sa mu len tak dlho ako musia, ale kľudne aj vo voľnom čase a v rôznych spoločnostiach. Je tu množstvo študentských „societies".

Za tretie, je bežné zúčastňovať sa letných stáží v študovanom odbore počas prázdnin, čo na Slovensku je skôr rarita. Ja som napríklad oboje letné prázdniny strávil astronomickým výskumom na univerzitách, a taký istý plán mám aj pre tento rok.

Písal si o letných prázdninách strávených výskumom na univerzitách. Bol si priamo na Cambridge alebo ešte aj niekde inde? Aký to bol výskum?

Po prvom ročníku som mal stáž na Cambridgskom astronomickom inštitúte. Minulé leto som pracoval na Stanfordskej univerzite v Kalifornii. Obe stáže sa týkali röntgenovej astronómie a výskumu galaktických kôp.

Ondrej Urban je momentálne tiež na stáži na Cambridge. Spolupracujete spoločne na nejakom projekte?

Ondrej bol jedným z mojich supervízorov počas stáže na Stanforde. V tomto momente nepracujem aktívne na žiadnom výskume (venujem sa školskému roku), ale som presvedčený, že v budúcnosti ešte budeme spolupracovať.

Štúdium na prestížnych svetových univerzitách je snom mnohých. Určite to však nie je najlacnejšie. Ako je to so štipendiami napr. na Cambridge University?

So štipendiami to nie je také jednoduché. Na slovensku existuje zopár nadácií, ktoré podporujú študentov, avšak ani jedna z nich vám ani zďaleka nezaplatí všetky náklady. V Británii je možné zobrať si pôžičku na školné, ktorá ale má veľmi výhodné podmienky splácania. Tú skoro všetci, vrátane britských študentov, aj využívajú.

Navyše Cambridge poskytuje sociálne štipendium podľa výšky príjmu rodičov študenta. Skombinovaním týchto troch možností sa dajú náklady na štúdium veľmi rozumne znížiť, ale samozrejme záleží aj na životnom štýle študenta. Celkovo by som však nepovedal, že štúdium na Cambridge je len pre „vyvolených".

Myslel som si, že slovenské nadácie poskytujú financie len na stáže. Čiže dá sa s touto formou pomoci rátať aj priamo pri celom štúdiu na zahraničnej univerzite?

Čo sa týka štipendií, nadácie neposkytujú peniaze na celé štúdium, ale občas sa niečo dá získať.

Aké máš plány na najbližšie roky? Čomu sa chceš venovať po skončení štúdia?

Najbližšie potrebujem dosiahnuť vynikajúci výsledok v koncoročných skúškach, aby ma prijali na magisterské štúdium astrofyziky. Potom sa budem hlásiť na doktorandské štúdium, v ktorom by som najradšej pokračoval tiež na Cambridge. Ešte si nie som úplne istý, čo chcem robiť po škole, ale jednoznačne najpravdepodobnejšia možnosť je veda - astrofyzika.

Ďakujem za množstvo informácii a za rozhovor a prajem veľa úspechov v tvojom ďalšom štúdiu.