S doc. RNDr. Elenou Dzifčákovou, CSc. sa o jej práci v oblasti fyziky slnečnej koróny pozhovárala Hana Kapolková.
Momentálne pôsobíte na Astronomickom ústave AV ČR v Ondřejově, v skutočnom krásnom prostredí. Bolo to vždy Vaším cieľom?
Od malička som sa zaujímala o astronómiu. Na Astronomickom ústave AV ČR v Ondřejově som bola niekoľkokrát už počas stredoškolského štúdia v rámci letných brigád. Vždy sa mi tu veľmi páčilo. Ale v tom čase sa mi ani nesnívalo, že by som tu mohla pracovať.
Počas vysokoškolského štúdia ste zrejme natrafili aj na iné (astro)fyzikálne témy. Prečo ste si vybrali práve Slnko?
Ja som vyštudovala fyziku plazmy, na astronómiu som sa nedostala, vtedy boli trochu iné pomery. Aj svoje prvé zamestnanie som mala na Fyzikálnom ústave SAV. Asi tri roky po skončení štúdia som objavila konkurz na študijný pobyt na Astronomickom ústave SAV v Tatranskej Lomnici, špecializácia fyzika slnečnej koróny. Neodolala som (veď aj tak ma nevezmú...), prihlásila som sa a konkurz som vyhrala. Takže vlastne si Slnko našlo mňa.
Čím konkrétne sa v súčasnosti zaoberáte?
Skúmam fyzikálne vlastnosti slnečnej koróny a študujem nerovnovážne a dynamické procesy, ktoré v nej prebiehajú. Patria k tomu napr. aj slnečné erupcie. Ale nielen erupcie, veď aj tzv. kľudná koróna je veľmi dynamická. Spektrum slnečnej koróny je možné pozorovať najmä v utrafialovej a röntgenovej oblasti spektra. Ja toto spektrum modelujem a hľadám v ňom efekty, ktoré spôsobujú nerovnovážne procesy.
Kde by si mohli naši čitatelia prečítať o Vašich výsledkoch?
Publikujem v odborných časopisch, ako napr. Solar Physics, Astronomy and Astrophysics a Astrophysical Journal.
Okrem práce na AV ČR prednášate aj na bratislavskom „Mat-fyze". Nie je to náročné skĺbiť, keďže ide cestovanie do inej krajiny?
Na bratislavskom „Mat-fyze" som prednášala do konca minulého roka. Prednášanie ma baví a kontakt so študentami je pre mňa dôležitý, ale cestovanie bolo pre mňa už veľmi časovo náročné a únavné. Teraz som rada, že sa mám zase viac času na výskum. :)
Skúmate slnečnú korónu, ktorá je skutočne fascinujúca z dôvodu „záhadného" ohrevu na niekoľko miliónov stupňov Kelvina. Je tento ohrev ešte stále záhadou, alebo už sú vedci na stope princípu?
Tento problém je ešte stále otvorený. V podstate sú možné dve skupiny mechanizmov ohrevu. Prvá skupina využiva k ohrevu energiu magnetického poľa, ktorá sa uvolňuje pri tzv. magnetickej rekonexii, podobne ako v erupciách, ale v oveľa menšom meradle. Druhá skupina využiva k ohrevu koróny najrôznejšie typy vĺn. Zatiaľ ale stále chýbajú pozorovania, ktoré dokazujú, aký mechanizmus ohrevu sa naozaj uplatňuje.
Napriek tomu, že Slnko je naša najbližšia hviezda, sú na ňom stále veci, o ktorých veľa nevieme?
Máte pravdu, je veľmi veľa vecí, ktoré o Slnku stále nevieme. Napríklad, prečo cyklus slnečnej aktivity trvá približne 11 rokov, prečo je mohutnosť slnečných erupcí taká aká je, keď na Slnku podobných hviezdach sú erupcie oveľa silnejšie. Stále nevieme, ako je ohrievaná koróna, nedokážeme predpovedať erupcie...
Aký význam pre nás má štúdium slnečnej koróny?
Slnečná koróna je najvrchnejšia čast slnečnej atmosféry. Jej expaziu pozorujeme ako slnečný vietor a slnečný vietor už priamo interaguje s našou magnetosférou. Prejavy slnečnej aktivity ako sú erupcie a výrony koronálnej hmoty spolu so slnečným vetrom označujeme ako vesmírne počasie. Aktivita v koróne môže byť nebezpečná pre družice a pre ľudí v kozme a tiež môže spôsobiť zmeny v zemskej ionosfére a poruchy zemského magnetického poľa. Toto všetko môže mať za nasledok výpadky signálu GPS a rádioveho spojenia, môže zvýšiť úroveň radiácie v polárnych oblastiach, zmeny v magnetickom poli Zeme môžu indukovať vysoké prúdy na elektrických vedeniach ... Takže naša schopnosť predpovedať vesmírne počasie má aj nezanedbateľý ekonomický efekt.
Zúčastnili ste niekedy nejakej profesionálnej expedície za zatmením Slnka? Myslíte, že takéto pozorovania aj v čase technického pokroku majú svoje opodstatnenie?
Podarilo sa mi raz zúčastniť jedného profesionálneho pozorovania zatmenia Slnka v Číne, ale nemali sme šťastie na počasie. Nezabudnuteľným zážitkom pre mňa bolo zatmenie Slnka v roku 1999 v Maďarsku a pred niekoľkými rokmi v Austrálii, tam som fotila ale iba ako amatér. Som presvedčená, že pozemské pozorovania zatmenia majú stále svoje opodstatnenie, z vesmíru zatiaľ nedokážeme pozorovať jemnú štruktúru koróny vo veľkých výškach nad slnečným limbom s takým rozlíšením, ako to ukazujú napr. fotografie Prof. Miloslava Druckmullera zo zatmení Slnka.
Ďakujem za rozhovor.