S Mgr. Marekom Husárikom, PhD. sa o jeho práci na oddelení mediplanetárnej hmoty rozprával Peter Kráčalík.
V súčasnosti pracuješ na oddelení medziplanetárnej hmoty. Pôsobil si od začiatku svojho účinkovania na ústave na tomto oddelení? Prečo si si vybral práve problematiku medziplanetárnej hmoty?
Na Astronomický ústav som nastúpil v roku 2001 a odvtedy som aj na spomínanom oddelení. Najprv ako externý doktorand, neskôr vedecký pracovník. Naše pracovisko poskytuje štúdium a výskum vo viacerých smeroch astronómie - slnečná fyzika, rôzne druhy premenných hviezd, čoraz populárnejšie exoplanéty, pôvod a dynamika Slnečnej sústavy, ale aj kométy, asteroidy, meteory a meteority. Prečo ma zlákala práve medziplanetárna hmota? Pretože sa tu snúbi nočné pozorovanie spolu s tou otázkou, či a kedy niečo do nás narazí :-) . Tiež aj rozrastajúci sa výskum možného využitia asteroidov na účely ťažby nerastných surovín, alebo ich využitie ako prestupnej stanice na cesty ľudských posádok k Marsu a mesiacom ostatných planét. A snáď aj na zodpovedanie otázky pôvodu vody a života na Zemi.
V čom spočíva tvoj výskum?
Zameriavam sa hlavne na fotometrický výskum asteroidov. Je to pokračovanie mojej dizertačnej práce, v ktorej som sa venoval výberu a pozorovaniu vhodných asteroidov na minimálne trojročnej báze, spracovaní vlastného fotometrického materiálu, interpretácii dát a zistení orientácie rotačných pólov v priestore, zmysle rotácie a vytvoreniu 3D modelu vybraných asteroidov. Som vďačný za túto tému, pretože som sa pri nej naučil ako je náročné získať vlastnými rukami už len prvé údaje. A hlavne kvalitné. Nevyužívam tzv. hotové, zredukované dáta v databázach, ktoré niekto niekedy vytvoril a dopĺňa, aby ich mohli iní využívať. Čaro výskumu u mňa spočíva v tom, že si človek naplánuje pozorovanie, vyberie vhodný objekt z množstva iných, sadne k ďalekohľadu, potrápi sa aj s nemalými technickými problémami, a až neskôr počas spracovania surových snímok vidí, či má zmysel pokračovať a tešiť sa na dobrý výsledok. Ale aj tak stále nemá vyhraté, pretože počasie môže byť proti a naruší sériu pozorovaní, ktoré mohli výskum posunúť významne vpred. Jednoducho povedané, človek si informácie musí vydrieť a zaslúžiť :-)
Okrem toho máme na starosti aj dve celooblohové kamery na sledovanie bolidov. V prípade veľmi jasného bolidu s potenciálnou šancou dopadu meteoritu promptne posielame záznamy kolegom do Čiech.
Určite všetkých zaujíma pozadie práce na astronomickom ústave. Existuje u teba niečo ako štandardný pracovný deň?
Ak bolo počasie v noci priaznivé, neštrajkovala technika, čaká ma v počítači balík množstva snímok. Tie zredukujem, spracujem a snažím sa vytiahnuť informáciu, ktorú potrebujem. Tú použijem buď pre doplnenie svojich údajov, alebo ju zdieľam s inými kolegami napr. v Čechách. Stane sa, že informácia nie je dostatočne presná, pokúsim sa nájsť príčinu, prečo vykazuje výchylky od iných pozorovateľov, opraviť to, atď. Ak podmienky pre ďalšiu noc vyhovujú, pokračuje sa znovu v pozorovaní. Niekomu to môže pripomínať mravenčiu prácu alebo skladanie mozaiky, kým sa dopracujeme k niečomu zmysluplnému. Sú ale často dni, kedy si nájdem čas na preštudovanie nových prác v mojom odbore, alebo odpovedám verejnosti a médiám na astronomické otázky. Ostáva trochu času aj na nezáväzné debaty o kadečom možnom s kolegovcami.
Výskum vyžaduje okrem práce počas dňa aj nejaké tie nočné pozorovania. Kde pozoruješ? Prebieha pri pozorovaniach na observatóriu nejaká rotácia alebo funguje princíp priority dôležitejšieho pozorovania?
Nočné pozorovania sú pre mňa jadrom výskumu, bez nich by prakticky žiadne výsledky neboli. Svoje údaje získavam na hvezdárni na Skalnatom plese za pomoci 61-cm reflektora a CCD kamery. Onedlho prídu na rad aj snímky a dáta z 1,3-m ďalekohľadu. Pozorovací program sa určite rozrastie o zaujímavé objekty, hlavne blízkozemské asteroidy. Alebo aj o kometárne jadrá vo veľkých vzdialenostiach. Samozrejme, pozorovací program mám a istá priorita v ňom je. Pokiaľ je objekt neznámy (v zmysle, že o ňom nevieme nič, okrem toho, kde na oblohe je), venuje sa mu vyššia pozornosť. Alebo ak je asteroid binárny, a vieme že pravdepodobne nastane v konkrétny čas dnešnú noc zákryt zložiek, takisto má prednosť. Okrem mňa využíva 61-cm ďalekohľad aj kolegyňa so svojim skúmaním komét. Samozrejme, nie je problém prenechať časť noci pre ňu.
Je niečo, čo ti utkvelo v pamäti ako niečo výnimočné pri tvojej práci?
Tých momentov je určite veľa. Takým prvým snáď to, keď som po prebdených nociach, neprajnosti počasia a technických problémoch získal prvú svetelnú krivku, ktorá konečne vyzerala slušne a bola v súlade s predbežným predpokladom. Doteraz som získal do svojej databázy stovky svetelných kriviek. Alebo keď som s kolegom realizoval pozorovanie v roku 2005 v rámci spolupráce so zahraničnými kolegami (pod vedením dr. Petra Pravca z Ondřejova) a objavil zákryt podvojného asteroidu (bináru) Edwardolson.
http://www.cbat.eps.harvard.edu/iau/cbet/000200/CBET000270.txt
Odvtedy sme objavili alebo pomohli potvrdiť binaritu viacerých asteroidov. Alebo keď som našiel 6 fragmentov košického meteoritu a mohol sa zúčastniť analýz
http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0032063314000373
Pozorovania a výskum je jedna vec, no výsledky výskumov je treba aj publikovať. Kde publikuješ?
Áno, výsledky sú jedna vec, ale ich interpretácia a akceptácia druhá. Bez publikovania si kvalitu, a prípadne niečo viac, overiť nemožno. Na základe recenzií a kritiky si tak môžem overiť, kde robím chyby, alebo prípadne niekto v mojich dátach objaví niečo zaujímavé a môže sa o tom publikovať nová práca, prípadne aspoň citovať. Možností publikovania je viacero.
Napr.
- Astronomy and Astrophysics http://www.aanda.org/articles/aa/abs/2013/03/aa20701-12/aa20701-12.html
- Icarus http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0019103508002145
- Planetary and Space Sciences http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0032063311001772
- alebo v našom ústavnom CAOSPe http://articles.adsabs.harvard.edu/full/2012CoSka..42...15H
Navštívil si v rámci svojej profesnej činnosti aj nejaké zahraničné pracoviská alebo observatóriá?
Digitalizácia a internet vstúpili takisto aj do astronómie. Pozorovania a spracovanie sa realizujú často v teple kancelárií, surové snímky sa dajú zdieľať s inými pracoviskami v reálnom čase. No sú momenty, kedy je potrebné, resp. slušné dať o sebe vedieť alebo sa čosi nové naučiť v prítomnosti zahraničných a skúsenejších kolegov. Často navštevujem pracovisko v Ondřejove. Bol som na letnej škole na La Palme, kde som mal možnosť riadne si zapozorovať na 2,5-m ďalekohľade NOT. Zúčastnil som sa konferencií a workshopov v Čechách, Taliansku, Chorvátsku, USA, Fínsku, alebo na Kanárskych ostrovoch.
Učitelia si ťa určite pamätajú ako spoluorganizátora a kontaktnú osobu pri Celoslovenských astronomických seminároch pre učiteľov. Samozrejme je to niečo iné ako bežný výskum, no z vlastnej skúsenosti viem, že organizácia takýchto akcii je časovo veľmi náročná a zodpovedná úloha. Účastníci školenia prišli na seminár, no nikto nevidí tie prípravy v pozadí. V čom spočívali?
Či už popularizovanie svojich výsledkov alebo astronómie ako takej pred verejnosťou je výzvou s istou zodpovednosťou. A pred učiteľmi o to väčšou, pretože oni sú tí, ktorí vedomosti odovzdávajú ďalej. Informácie musíme ako odborníci podať korektne a zrozumiteľne, zároveň musíme mať obraz o aktuálnom dianí v astronómii. V nedávnej minulosti (od 2007 do 2012) sme od agentúry APVV získali prostriedky na popularizáciu astronómie, ktorá zahŕňala exkurzie, vydanie obrovského množstva pohľadníc a iných propagačných materiálov, nákup prezentačnej techniky, atď. Okrem toho sme prostriedky využili na informačné dni pre študentov, nočné pozorovania, každoročné cykly šiestich prednášok vo väčších slovenských mestách. Ťažiskom boli už spomenuté semináre pre učiteľov v Tatranskej Lomnici. Každý rok sme vybrali 60 účastníkov, ktorým boli všetky náklady hradené v plnej výške z grantu APVV. Cieľom seminárov bolo oboznámiť učiteľov základných a stredných škôl s novými poznatkami, ktoré boli dosiahnuté v astronómii v poslednom čase, a tak im umožniť sprostredkovať súčasný stav poznania vesmíru svojim žiakom. Učitelia si domov odnášali zborníky z našich prednášok a ppt prezentácie.
Astronomický klub Bratislava v lete organizuje Astronomickú výmenu skúseností, kde nám niekedy chodíš prednášať. No popularizačných prednášok je určite viac aj pre iné organizácie alebo školy. Je ťažšie prednášať žiakom a mládeži alebo kolegom, ktorým prezentuješ priamo výsledky tvojho výskumu napríklad v rámci ústavných seminárov?
Semináre pre učiteľov boli, aspoň pre mňa, významnou popularizačnou udalosťou. No absolvoval som aj viacero Dní otvorených dverí na Skalnatom plese, a možno viac než stovku exkurzií žiakov u nás na ústave. Mám za sebou aj niekoľko prednášok na školách. Alebo len nedávno som prezentoval náš ústav účastníkom neastronomickej medzinárodnej konferencie v angličtine. Samozrejme, vždy je rozdiel prednášať škôlkárom, študentom a kolegom z fachu. Kým škôlkárom postačí ukázať zopár obrázkov a okomentovať ich najzrozumiteľnejšou formou, odborníkom je potrebné prezentovať detaily podporené grafmi, vzorcami a pripraviť sa na kritiku (niekedy hanlivú, ale väčšinou konštruktívnu)!
Stihneš sa popri práci venovať astronómii aj ako koníčku? Alebo sa snažíš oddeliť prácu a záľuby a venovať sa niečomu úplne odlišnému?
Pôvodne som sa astronómii venoval ako koníčku. Neskôr som ju začal študovať na matfyze. Dnes sa jej venujem profesionálne. Síce k dispozícii mám 61-cm ďalekohľad pre svoju prácu, no neraz sa nechám uniesť a vychutnávam si oblohu iba očami. Ak je na nej niečo zaujímavé, odfotím si to. Nevenujem sa astrofotografii, ale jedného dňa... :-) Okrem práce si rád zahrám na klavíri, alebo sa začítam do kníh, pozriem film, alebo vyrazím s niekým na túru.
Ďakujem veľmi pekne za rozhovor.