S Petrom Zbončákom sa rozprával Peter Kráčalík.
V minulosti si pracoval v známej firme predávajúcej astronomické ďalekohľady. Si autorom viacerých návodov na astronomické pozorovania a správny výber teleskopu. Na úvod by som sa teda chcel spýtať, ako si sa dostal k astronómii, resp. astrofotografii?
K astronómii ma priviedla zvedavosť malého dieťaťa. Ako dieťa ma fascinovala nočná obloha, často som cez leto spával pri otvorenom okne a videl som na oblohe hviezdy. Dedko podporil moje nadšenie, kúpil mi prvú skladačku ďalekohľadu Astro Cabinet. Neskôr sme navštívili u nich v škole dnes už môjho dobrého priateľa, prof. Bahýla a tak to postupovalo cez strednú školu až k tomu, že som začal pracovať na Hvezdárni v Žiari nad Hronom.
Cesta k fotografii viedla takisto cez môjho dedka, ktorý bol profesionálnym fotografom. A odtiaľ bol už len krôčik k astrofotografii. Takže v konečnom dôsledku za všetko vlastne môže môj dedko a profesor Bahýl.
Na skladačku Astro Cabinet sa pamätám aj ja. Dali sa na ňom dobre učiť základy optiky. Ak sa „súčiastky“ poskladali zle, obraz bol úplne rozmazaný.
Ja som to vyriešil tým, že som chcel predĺžiť ohnisko objektívu nad plameňom sporáku.
Píšeš, že si pracoval na hvezdárni v Žiari nad Hronom. Aké si tam mal pracovné zaradenie?
Začal som v novootvorenom planetáriu, najprv ako pozorovateľ a pracovník tohto úseku, keďže som celú strednú školu navštevoval tamojšiu hvezdáreň a pozoroval zákryty a zatmenia. A postupom času som prešiel do planetária k sprevádzaniu exkurzií a tvorbe programov a prednášok.
Už na hvezdární si sa začal venovať aj astrofotografii? Alebo až neskôr, keď si začal pracovať v oblasti predaja astrotechniky ?
Na hvezdárni som fotil na sklenené platne a na kinofilm. Používali sme citlivý film s veľmi jemným zrnom, Kodak Technical Pan, na ktorý sa dali robiť fotografie vo veľmi dobrej kvalite. Samozrejme, po technickej stránke to bolo omnoho zložitejšie ako teraz. Príchod digitálnej techniky všetko veľmi zjednodušil.
Určite si mal možnosť pozorovať s viacerými typmi ďalekohľadov a máš teda asi v tejto oblasti lepší prehľad ako väčšina z nás. Bol nejaký ďalekohľad, ktorý ťa najviac očaril?
Určite takých ďalekohľadov bolo viac. Asi najväčší zážitok však bol sledovanie Jupitera cez 20 centimetrový šošovkový ďalekohľad na AGO Modra. Nikdy som nevidel voľným okom tak plastický a živý obraz ako vtedy. Jupiter mal priestorový vzhľad a oblačné štruktúry vyzerali ako na obrázku.
Dlhú dobu si pracoval ako predajca astronomickej techniky. Keďže ďalekohľad si človek kupuje na viac rokov, dáva si veľmi záležať na tom, aby zodpovedal jeho predstavám. O čo bol v poslednej dobe najväčší záujem? Bolo vidieť, že sa ľudia zameriavajú skôr na cenu, alebo skôr na kvalitu?
Dosť ľudí si kupuje ďalekohľad s predstavou, že po vybalení a namierení na oblohu uvidí na monitore počítača obraz ako z HST (Hubble Space Telescope). Takým ľuďom treba veľmi citlivo a podrobne predstaviť to, čo je reálne viditeľné v ďalekohľade, aký je rozdiel medzi fotografiou získanou niekoľkohodinovou expozíciou a pohľadom voľným okom. Ak však človek rozmýšľa o kúpe ďalekohľadu, často uprednostňuje rôzne kritériá. Cenu, veľkosť ďalekohľadu, možnosť jeho neskoršieho rozšírenia, ovládanie.
Určite sa do popredia dostávajú ďalekohľady, ktoré majú navigáciu a automatické ovládanie. Jednak sú jednoduchšie na obsluhu a na druhej strane poskytujú človeku viac času na sledovanie. Samozrejme, že faktorov, ktoré vplývajú na výber, je veľa.
Na čo by si mali záujemci o kúpu ďalekohľadu dávať najväčší pozor? Lebo z vlastnej skúsenosti viem, že veľmi záleží aj na príslušenstve, nielen na samotnom ďalekohľade.
Vždy je dôležitý pri ďalekohľade priemer objektívu a statív, resp. montáž, na ktorom je ďalekohľad umiestnený. Čím má ďalekohľad väčší priemer, tým viac svetla do neho dopadne. To v konečnom dôsledku znamená viac objektov, ktoré je možné pozorovať cez ten ktorý ďalekohľad. Druhým dôležitým faktorom je samotná montáž, ľahká plastová montáž nemôže nikdy zabezpečiť pevné vedenie ďalekohľadu bez chvenia. Preto je vždy dôležité, na čom je ďalekohľad umiestnený. K menej podstatným faktorom patrí zväčšenie. Na bežné pozorovanie stačí rozsah 40 - 150x. Malé zväčšenia, do 80x, sú vhodné na pozorovanie galaxií, komét a iných deep-sky objektov. Väčšie zväčšenia zase na pozorovanie detailov planét, Mesiaca a Slnka.
S ktorými otázkami sa na teba zákazníci obracali najviac? Boli niektoré také zaujímavé, že ti utkveli v pamäti?
Najčastejšia otázka vždy bola, aké najväčšie zväčšenie sa dá dosiahnuť s tým ktorým ďalekohľadom. Preto sme písali a tvorili rôzne príručky, aby sme mohli vysvetliť ľuďom, ako to je so zväčšením astronomického ďalekohľadu a že to nie je to najdôležitejšie pri jeho výbere. Tí rozumnejší si to nechali vysvetliť a ten zvyšok si šiel kúpiť do Tesca ďalekohľad ktorý zväčší obraz 657-krát.
Zaujímavých otázok bolo veľa a vznikali hlavne z nevedomosti, alebo milných predstáv.
A teraz späť k tebe a tvojej účasti ako porotcu v rôznych astronomických fotografických súťažiach. Posielal si v minulosti niekedy svoje fotografie do niektorých súťaží tohto typu?
Nie. Zúčastnil som sa dvoch, alebo troch fotografických súťaží so svadobnou tematikou a tematikou sociálnej fotografie. Jednu súťaž som vyhral. Ale astronomické som nikdy neskúšal.
Neviem odpovedať na otázku že prečo. Asi som v tomto smere nebol nikdy tak súťaživý typ, alebo som nemal v tom čase dostatočnú techniku. Fakt netuším.
V súčasnosti môžu astronómovia posielať svoje fotografie do súťaže Astrofoto a Svieťme si na cestu, nie na hviezdy! V čom je najväčší rozdiel v týchto súťažiach?
Astrofoto je súťaž určená pre široké spektrum snímok týkajúcich sa dennej a nočnej oblohy. Súťaž Slovenského zväzu astronómov „Svieťme si na cestu, nie na hviezdy!“ je zameraná výhradne na tematiku svetelného znečistenia.
Momentálne si sa dal na profesionálnu dráhu fotografa. Sú niektoré z tvojich aktivít ešte späté s astronómiou?
Fotografa a grafika. Samozrejme, som v kontakte s bývalou firmou. Pracujeme spolu na rôznych projektoch a zároveň som lektorom kurzu Vesmír náš domov na Univerzite tretieho veku pri Technickej univerzite vo Zvolene.
Aký je záujem o štúdium astronómie na Univerzite tretieho veku?
Zatiaľ dostatočný, vždy sa podarí naplniť minimálne jeden kurz. Minulý rok sme mali dokonca otvorené dva súbežne bežiace kurzy.
Ďakujem za rozhovor.