Raketoplán sa z temného a studeného vesmíru vracia na Zem. Pri vlete do atmosféry naráža na odpor a začína sa zahrievať. V tejto fáze môže dôjsť ku komplikovaným a potenciálne nebezpečným situáciám. Obrovské teploty spôsobujú vytváranie plazmy, ktorá znemožňuje akúkoľvek komunikáciu návratových kapsúl so Zemou. Práve tento problém sa na známej belgickej univerzite KU Leuven snaží vyriešiť Michaela Brchnelová. Medzinárodne uznávaná slovenská vedkyňa, ktorá je laureátkou rôznych európskych a svetových cien, prišla do Belgicka v septembri 2020 z univerzity v holandskom Delfte. Predmetom nášho rozhovoru bol jej vzťah k vesmíru, zameranie jej nevšedného výskumu, slovenský vesmírny priemysel a jeho
perspektívy, či spolupráca s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA). Osobitne sme sa pristavili pri téme Michaelinej spolupráce so slovenskými subjektmi. V jej rámci sa aktívne angažuje v oblasti popularizácie vedy a mentoringu talentovaných študentov. Zhovárali sme sa aj o eventualite jej návratu na Slovensko. Vyšlo najavo, že návraty do vlasti môžu byť nemenej zložité ako pristávanie raketoplánu.
Michaela, veľmi pekne ti ďakujem za tvoju ústretovosť a pozitívnu reakciu na ponuku interview. Príjemne ma prekvapilo, že na otázky si reagovala naozaj raketovou rýchlosťou. Na druhej strane, jedine s takýmto nasadením a efektivitou je možné budovať úspešnú vedeckú kariéru, vynikať v hre na priečnej flaute, venovať sa športu a popritom ešte sledovať fb Veľvyslanectva SR v Bruseli.
Ako jedna z mála si na ňom lajkla post týkajúci sa nadchádzajúceho sčítania obyvateľov. Čo ťa k tomu viedlo?
Zaujalo ma, že sčítanie sa na Slovensku po prvý raz uskutoční elektronicky. Prekvapilo ma aj to, že som o ňom počula najprv z rádia, keď som ešte bola na Slovensku. To sú dve veci, ktoré ma tešia - prispôsobovanie sa digitálnej dobe bez míňania papiera a informovanosť.
V dnešnej dobe vnímame informácie o letoch do kozmu a vesmírnom bádaní ako akékoľvek iné. V každodennom zhone málokoho napadne zodvihnúť oči ku hviezdam. Ty máš svoju vlastnú, teda vlastne asteroid (31462 Brchnelova). Akým spôsobom sa dívaš na hviezdnu oblohu? Aký je tvoj vzťah k vesmíru?
Vesmír ma fascinoval odjakživa, preto som sa ho rozhodla študovať. Nadchýna ma ten kontrast medzi našou Zemou, ktorá je plná najrozmanitejších foriem života, najrôznejších typov a foriem látok, a vesmírom, ktorý väčšinou pozostáva z horúceho, alebo naopak veľmi chladného plynu, z vodíku a možno hélia. Prekvapuje ma, ako málo o ňom vieme, napriek tomu, že je to širšia súčasť nášho životného prostredia. Vesmíru a fenoménom, ktoré ho ovládajú, sme úplne vydaní napospas.
Ľudia často nechápu, na čo je dobré štúdium niečoho tak vzdialeného a odrhnutého od našej pozemskej reality. Keby sa však objavil asteroid, ktorý by mal Zem na svojej trajektórii, keby nečakane vybuchla niektorá z bližších obrích hviezd, alebo keby by sa Slnko rozhodlo, že sa chce explozívnejšie než zvyčajne zbaviť svojej nadbytočnej magnetickej energie, tak by sme si veľmi rýchlo uvedomili, že vesmír je veľmi dôležitou a bezprostrednou súčasťou nášho života.
V septembri minulého roka si začala pracovať na známej univerzite KU Leuven. Čomu presne sa venuješ a v čom spočíva tvoja práca?
Pracujem na fakulte matematiky, v oddelení fyziky plazmy (Centre for Mathematical Plasma-Astrophysics). Robíme hlavne numerický výskum, čo znamená, že fyziku plazmy sa snažíme riešiť pomocou počítačov. Keď sa nám nejaký model podarí implementovať, tak tie riešenia porovnávame s pozorovaniami, a model ďalej rozširujeme, aby sme zachytili viac javov.
Samotná fyzika ani taký problém nie je, my vieme, čo by sme ideálne chceli spočítať. Žiaľ napriek tomu, že využívame najväčšie výpočtové centrum v Belgicku, počítače nie sú ešte dostatočne rýchle na to, aby sme tú fyziku vyriešili úplne detailne. Väčšina práce teda spočíva v tom, že zisťujeme, ako by sme ju mohli zjednodušiť, a zároveň ňou boli stále schopní obsiahnuť javy, ktoré chceme.
Priblížila by si nám projekty, na ktorých aktuálne pracuješ?
Vo všeobecnosti sa s kolegami venujeme simulácii plazmy. V rámci tejto špecializácie potom pracujeme na konkrétnych projektoch. Napríklad môj doktorát je čiastočne financovaný z projektu Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a čiastočne Americkým vojenským letectvom (AFRL).
Projekt ESA je zameraný na vývoj elektromagnetických systémov kontroly plazmy vznikajúcej okolo návratových modulov (ako napr. Space Shuttle) počas zostupu atmosférou. Pretože plazma je nabitá, pomocou elektromagnetických polí by sme mohli meniť jej pohyb tak, aby sa nám modul menej prehrieval. Ďalším problémom je aj tzv. komunikačný blackout počas zostupu. Mohli by sme ho obísť, keby sme lepšie poznali vlastnosti plazmy a mohli ju do nejakej miery ovládať a zároveň modulovať frekvencie komunikačnej antény modulu.
Projekt amerického letectva sa týka výskumu Slnka. Doteraz dobre nerozumieme, prečo je atmosféra Slnka taká teplá (až okolo milión stupňov Celzia oproti plus mínus 5 000 C° na povrchu). Problémom pre nás sú zatiaľ nepredvídateľné silnejšie slnečné búrky a erupcie v slnečnej atmosfére, ktoré môžu napríklad poškodiť, či zničiť satelity. Fyziku Slnka sa snažíme lepšie pochopiť skúmaním a stimulovaním základných plazmových procesov na jeho povrchu a v jeho atmosfére a dúfame, že sa nám správanie Slnka podarí trocha lepšie predvídať, alebo na začiatok aspoň vysvetliť.
Pôsobíš v úzko špecializovanom odbore. Aká bola tvoja cesta k tvojej súčasnej práci?
S astronómiou som začala už ako 9-ročná. V Bratislave, odkiaľ pochádzam, som si našla krúžok Astronomického klubu Bratislava, ktorý mimochodom stále existuje. Spočiatku to nebolo jednoduché, no časom som si zvykla, dokonca som začala chodiť na súťaže a olympiády. Neskôr som pracovala na rôznych stredoškolských vedeckých projektoch. Robila som hlavne na projekte zameranom na dynamiku mračien, ktoré zostanú vo vesmíre po výbuchoch hviezd (pozostatky po supernovách). Vďaka tomu som mohla zdarma precestovať dosť veľký kus sveta, takže aj preto ma to extrémne bavilo.
Vedela som, že na vysokej škole sa chcem venovať vesmíru. Nevedela som ale presne, akú oblasť či tému si zvoliť. Chcela som, aby to bolo niečo praktickejšie, prospešné a využiteľné pre ľudstvo v nie veľmi vzdialenej budúcnosti, preto som sa nakoniec rozhodla pre letecké a vesmírne inžinierstvo.
Tento smer som vyštudovala v Holandsku na Delft University of Technology, kde som absolvovala bakalárske aj magisterské štúdium. Počas štúdia ma najviac zaujala aerodynamika vysokých teplôt a hypersonika. Týmto odborom som sa potom venovala aj v rámci mojich stáží v ESA, ESTEC v Holandsku a v Nemeckom vesmírnom centre (DLR).
Po absolvovaní magisterského štúdia som sa rozhodla, že chcem v štúdiu v tejto oblasti pokračovať a robiť v nej výskum. Belgická univerzita KU Leuven mi ponúkla doktorát a prácu na spomenutých dvoch projektoch, a k tomu aj veľmi veľa akademickej voľnosti, čo som naozaj nemohla odmietnuť.
V zahraničí žiješ už dlhšie. Kedy a za akých okolností si sa rozhodla odísť zo Slovenska?
Nevyhnutnosť odchodu som pochopila hneď, keď som sa rozhodla pre štúdium leteckého a vesmírneho inžinierstva. V tomto odbore nemáme na Slovensku veľa skúseností. Navyše, keď som končila strednú školu, nemala SR ani zmluvu s ESA, teda ani perspektívu zlepšenia situácie v tejto oblasti. Mojím snom vždy bolo pracovať v ESA. Delftská univerzita s ňou úzko spolupracuje, campus sa nachádza v blízkosti pracoviska ESTEC a na škole nás pár ľudí z ESA aj učilo. Univerzita navyše ponúkala možnosť študovať letecké a vesmírne inžinierstvo už od prvého ročníka bez toho, aby som najprv musela získať všeobecný titul vo fyzike alebo v inžinierstve, a premárniť tak semestre učením sa o veciach, ktoré by som nikdy nevyužila. Bola to jasná voľba, ktorá mi nakoniec vyšla.
Aké boli tvoje ďalšie zahraničné skúsenosti? Čo ťa priviedlo do Leuvenu, a čo od tohto pobytu očakávaš?
Počas bakalárskeho štúdia som absolvovala stáž v ESA, ESTEC v Holandsku a počas magisterského štúdia som zasa strávila semester v DLR v nemeckom Göttingene. Zatiaľ čo v ESA som robila hlavne hypersonické simulácie, v DLR som sa venovala aj experimentálnej práci. S kolegami som napríklad testovala plazmové iónové motory. Bol to teda pekný kontrast a aj zaujímavá skúsenosť. Pri pokusoch som zrazu používala dosť drahé súčiastky, práca tak nadobudla nový rozmer, a neraz mi privodila trocha väčší nával adrenalínu.
Priznávam, že o Leuvene ako meste som sa dozvedela, až keď ma s ponukou kontaktoval môj momentálny vedúci. Vedela som o univerzite, ale to bolo tak všetko. Najprv som si myslela, že mi Delft bude chýbať. Nakoniec sa ukázalo, že obe mestá sú si veľmi podobné a kultúrne blízke. Obe majú približne rovnaký počet obyvateľov (cca. 100 000), sú organizované okolo univerzity, nachádzajú sa v blízkosti väčšieho mesta (Haag, Brusel), no a v oboch sa hovorí po holandsky. Kamaráti sa mi doteraz smejú, že z Delftu som sa odsťahovala, len aby som mohla povedať, že som príliš dlho neostala na jednom mieste. V princípe som sa vlastne len presťahovala do druhého Delftu o 150 km na juh. V Leuvene je však aspoň slabší vietor a menej dažďa.
Slovenský vesmírny priemysel je dynamicky sa rozvíjajúcim odvetvím, bude dokonca reprezentovať Slovensko na EXPO 2021. Sleduješ vývoj v tejto oblasti? Ako ho vnímaš?
Sledujem, čo stíham a som v kontakte s ľuďmi, ktorí v tejto oblasti na Slovensku pracujú. Myslím, že Slovensko má potenciál sa vo vesmírnom priemysle rozbehnúť, no len za predpokladu, že sa na to dôsledne pripraví. Predovšetkým sa musíme sústrediť na podstatu, a nie na žabomyšie vojny, tie musia prestať. Tou podstatou je spolupráca a kolektívne úsilie. Vesmírny priemysel je mimoriadne komplexné odvetvie, ktoré môže fungovať len na báze tímového ducha. Schopnosť „ťahať za jeden povraz" môžeme v tejto súvislosti vnímať ako akýsi vstupný test do vesmírneho priemyslu. V tejto oblasti sa môžeme začať pokúšať o niečo viac, len ak preukážeme schopnosť jednoty a vyššej miery organizácie, čo sa zatiaľ na Slovensku veľmi nedarí. Prajem si, aby to vyšlo, bol by to pekný príklad aj pre iné oblasti slovenskej spoločnosti.
Slovensko v súčasnosti zvažuje svoje pristúpenie k Európskej vesmírnej agentúre? So spoluprácou s ESA máš bohaté skúsenosti. Ako sa dívaš na prípadné členstvo SR v agentúre?
Pokiaľ ide o vesmírny priemysel vo všeobecnosti, samozrejme nikdy nebudeme môcť konkurovať hráčom ako Francúzsko alebo Nemecko. Na druhej strane som presvedčená, že Slovensko by sa mohlo presadiť, keby sa sústredilo na niečo veľmi špecifické a stalo sa v tom naozaj dobrým.
Príkladom pre nás by mohlo byť Luxembursko, ktoré je oveľa menšie ako Slovensko. Vytvorilo vlastnú vesmírnu agentúru, a sústredí sa skoro výhradne na ťažbu a spracovanie surovín vo vesmíre. Úzko sa špecializuje a buduje si jedinečnú expertízu, ktorá v Európe nemá páru. Keď ESA bude riešiť akýkoľvek projekt súvisiaci s vesmírnou ťažbou, je vysoko pravdepodobné, že to vyhrá práve Luxembursko, ktoré bude môcť profitovať zo svojho výsostného postavenia. To je dobrá stratégia, ktorou by sme sa mohli inšpirovať aj my.
Pokiaľ ide o členstvo v ESA, osobne by som uvítala plnohodnotné členstvo, predovšetkým kvôli možnosti práce na projektoch ESA s utajovaným informáciami. Z hľadiska záujmov SR si však myslím, že fungovať nejaký čas ako pridružený štát bude pre Slovensko lepšie. Prvých pár rokov možno nebudeme od ESA dostávať toľko prostriedkov, koľko by sme chceli. To by mohlo spôsobiť isté sklamanie. V spojení s vedomím omnoho vyšších poplatkov za riadne členstvo by mohlo viesť k hlbšej frustrácii zo spolupráce s ESA, ktorá by mohla viesť k rozhodnutiu úplne ukončiť spoluprácu SR s agentúrou. Je preto dôležité, aby naše angažovanie sa v ESA malo istú dynamiku, aby sme nezačali stagnovať. Preto je dôležitá spomínaná špecializácia a sústredenie sa na maximálne využitie možností, ktoré ESA ponúka.
Ako konkrétne? Ak by sa Slovensko predsa len sústredilo na nejakú špecializáciu, bolo by schopné obstáť v konkurencii veľkých hráčov?
Na Slovensku napríklad úspešne pôsobí niekoľko projektov zaoberajúcich sa spracovaním rôznych satelitných dát, súvisiacich povedzme so sektorom ekológie, poľnohospodárstva alebo prevencie rizík, ako napríklad SATLESYS alebo STALES. To by mohol byť jeden zo smerov pri našich úvahách o možnej špecializácii.
Vesmírny priemysel a hlavne vesmírny biznis vo veľkých krajinách, ako spomínané Nemecko či Francúzsko, je heterogénny a vládne v ňom veľká konkurencia. Keby sme teda boli schopní vložiť sa do nejakej špecifickej témy, venovať jej energiu, úsilie a prostriedky, mohli by sme v nej byť konkurencieschopní a naozaj veľa z toho získať. SR si musí spraviť serióznu analýzu a na jej základe prijať rozhodnutie, či chce túto oblasť skutočne podporovať.
Sledovala si krajanské dianie v štátoch, v ktorých si žila? Si v Belgicku v kontakte s krajanmi? Existuje v Leuvene slovenská vedecká komunita?
Až do nášho rozhovoru som, priznám sa, ani nevedela, že v Leuvene žijú a pracujú aj iní Slováci. Prišla som sem v septembri minulého roku, teda počas pandémie, takže možnosti socializovať sa boli minimálne a na fb či iných sociálnych sieťach som nikoho konkrétne z Leuvenu nenašla. V Delfte nás nebolo veľa, no prostredníctvom fb a školy sme sa nakoniec všetci spoznali. Vďaka veľvyslanectvu som sa dozvedela o ďalších zaujímavých Slovákoch pôsobiacich na KU Leuven. Teším sa, že ich spoznám. Keď sa bude dať, môžeme sa stretnúť a oprášiť si náš rodný jazyk.
Ako vnímaš iniciatívy, ktorých cieľom je viac prepojiť Slovensko s krajanmi a osobitne vedcami v zahraničí (LEAF, Slovak Global Network, Databáza Alumni SK4ERA a pod)?
Úprimne sa z nich teším, a bola by som rada, keby boli úspešné. Sama sa snažím udržiavať kontakty so Slovenskom a byť užitočná. Počas štúdia v Delfte som v rámci iniciatívy LEAF mentorovala niekoľko slovenských stredoškolákov, pomáhala im s výberom vysokej školy a podobne. Mám radosť z každej príležitosti nadviazať nové alebo prepojiť existujúce kontakty.
Evidujem aj iniciatívy, ktorých cieľom je primäť Slovákov v zahraničí, aby sa vrátili do vlasti. Mám pocit, že väčšina z nich je zameraná na vytvorenie pracovného miesta s platom. Je to potrebné a dá sa to chápať. To, čo Slovákov v akadémii pôsobiacich v zahraničí často od návratu odrádza, však nie sú ani tak peniaze (keby nám išlo len o peniaze, určite nerobíme vedu), ale skôr celkový stav školstva a vedy na Slovensku.
Vysporiadať sa s celkovou nedostatočnou podporou, atmosférou sporov a žabomyších vojen, ktoré v školstve a vede na Slovensku vládnu, je o dosť ťažšie než s tým, že mám mesačne o 500€ nižší plat.
Aké sú tvoje ďalšie plány? Zvažuješ eventualitu návratu na Slovensko? Za akých okolností, či podmienok?
Nerobilo by mi problém vrátiť sa na Slovensko, kebyže viem, že vo svojom odbore budem môcť robiť vedu v takej kvalite ako doposiaľ. Týka sa to predovšetkým slobody výskumu, ako aj zohľadnenia snahy, odvedenej práce a uznania jej výsledkov. Viem, že v mojom odbore to, žiaľ, zatiaľ nie je možné. Keď bude, rada svoj návrat na Slovensko zvážim, mám ho rada. Aj hory, ktoré mi v Belgicku veľmi chýbajú. No a v Holandsku, kde by aj Malé Karpaty boli priam veľhorami, to bolo ešte horšie.
Uvedomujem si, že ide o akýsi bludný kruh: slovenskí vedci sa so svojimi skúsenosťami nechcú zo zahraničia vrátiť, pretože sú si vedomí, že na Slovensku nenájdu adekvátne podmienky; no a situácia vo vede na Slovensku sa nezlepšuje aj preto, že sa odborníci nevracajú.
Myslím si, že sama momentálne nemám silu príliš veľa toho zmeniť a zlepšiť. Najprv potrebujem nazbierať veľa skúseností a lepšie sa prepojiť s európskou a svetovou vedeckou komunitou, až potom sa snáď budem môcť pokúsiť niečo zmeniť na Slovensku. Čerstvého absolventa vysokej školy asi veľa ľudí počúvať nebude, ani keby prišiel s naozaj dobrým nápadom.
So Slovenskom napriek tomu zostávam v čulom kontakte a angažujem sa v oblasti popularizácie vedy a mentoringu talentovaných študentov. Spolupracovala som s iniciatívou LEAF, a teraz s organizáciou AMAVET a trvalo s Astronomickým klubom Bratislava. Na európskej úrovni participujem na zaujímavej kampani #EUwomen4future. Iniciovala ju Európska komisia s cieľom podporiť snaženie dievčat z celej EÚ. Možno by sme niečo podobné mohli v budúcnosti vytvoriť aj na Slovensku.
Či sa na Slovensko vrátim natrvalo ešte neviem. Zatiaľ si skôr predstavujem spoluprácu formou zapojenia sa do slovenských projektov s tým, že trvalý kontrakt, povedzme na 70 - 80 %, by som mala na univerzite niekde v Belgicku alebo Holandsku. Ale to je všetko vo hviezdach. Je tiež možné, že ma o desať rokov prestane veda baviť a pôjdem niekam na sever Nórska čistiť moria alebo si tam otvorím kaviareň a bude mi dobre.
Michaela, aj v záujme Slovenska dúfam, že ťa veda baviť neprestane. Tvoje priame a rázne odpovede mi pripomenuli knihu Testament vedca Jozefa Hvoreckého. Čitateľ sa z nej napríklad dozvie, prečo sa nositeľ Nobelovej ceny nemôže stať profesorom na slovenskej univerzite. Na druhej strane mi dodali nádej a posilnili moje presvedčenie, že východisko tu je. Keby sme lepšie počúvali, mohli sme to pochopiť už v roku 1987. Smer vtedy jasne vytýčila Tublatanka: Skúsime to cez vesmír!
Michaela, ďakujem ti veľmi pekne za úprimnosť aj za zaujímavý rozhovor. Osobitne ti ďakujem, že reprezentuješ Slovensko v tak špecifickom a náročnom vednom odbore. KU Leuven jednoznačne urobila dobrú voľbu a potvrdila platnosť brandingu SR Ideas from Slovakia - Good Idea. Srdečne ti gratulujem k doterajším úspechom a prajem mnoho ďalších, v zahraničí i na Slovensku.
S Michaelou Brchnelovou sa zhováral pracovník Veľvyslanectva SR v Bruseli Andrej Michalec.